| HODNOTENIE: |  (100%) |
Nakoľko som nečítala knihu, môžem sa bezpečne vyhnúť porovnávaniu s filmom. O knihách totiž väčšinou (podľa mňa vždy) platí, že sú lepšie ako filmy. No tento film bol natoľko úžasný, že si ani neviem predstaviť aká úžasná musí byť kniha.
Hlavnou postavou je Mc Murphy (Jack Nicholson), ktorý hrá slabomyseľného, aby sa vyhol väzeniu. Dostáva sa do psychiatrickej liečebne medzi „skutočných bláznov“. Zažíva rôzne humorné situácie, ktoré striedajú pocity zúfalosti a bezmocnosti. Z celého filmu sála tragikomický nádych.
Jeho snaha bojovať za lepšie zaobchádzanie s pacientmi je však konfrontovaná s neúprosnou sestrou Milred Rached (Louise Fletcher). Ona predstavuje neprekonateľný múr, ktorý nie je možné obísť, preskočiť, či zbúrať. To, že zaobchádza s týmito ľuďmi ako s deťmi na trojročnej úrovni (a pritom mnohí z nich nie sú až takí blázni za akých by ich človek považoval) z nich robí ešte labilnejších, nevyspytateľne konajúcich úbožiakov.
Mc Murphy sa búri, vzdoruje. Je proti režimu, ktorý týchto ľudí a ich požiadavky neberie vôbec vážne.
Táto psychologická dráma vykresľuje jednotlivé profily a momenty, ktoré sú navonok zábavné, no keď sa pozriete bližšie uvedomíte si skľúčenosť.
Nie je sloboda ako sloboda. Každý za ňu považuje niečo iné a niektorí z pacientov sa v ústave nachádzajú dobrovoľne. Nie sú schopní čeliť životu tam vonku. Spolu, medzi štyrmi stenami riešia svoje problémy, traumy. Sú presvedčení o svojej neschopnosti prebrať za seba zodpovednosť.
Mc Murphyho udivuje ich prístup, častokrát nechápe ich konanie a zmýšľanie. Čo by dal za to, keby mohol odísť, keby mohol pocítiť chuť nespútanej voľnosti.
Bola to jeho ľahkovážnosť, ale hlavne zdravotné praktiky, ktoré z neho urobili menej ako človeka. A z takejto situácie je len jedno východisko.. niekto vám pomôže...
