| HODNOTENIE: | (95%) |
Do amerických kín pred Veľkou nocou nenápadne vlietol snímok, ktorý v traileroch veľký rozruch nespôsobil. Masívnu podporu v reklame nemal, musel sa teda sa spoľahnúť len na svoje kvality a prednosti. A s čistým svedomím môžem prehlásiť, že sa mu to podarilo.
How to train your dragon vychádza z knižnej predlohy s rovnakým názvom od Cressidy Cowell. Nečítala som ju, ale podľa obálky a anotácie by sa dalo usúdiť, že je určená predovšetkým mladším ročníkom. Niekedy však predpoklad môže byť mylný a nakoniec sa z toho vykľuje niečo, čo sme pôvodne vôbec neočakávali. O čo teda vlastne ide?
Hiccup / Štikút žije na ďalekom severe vo vikingskej osade Berk. Jej obyvatelia sú ako hociktorí iní Vikingovia, rybárčia, lovia, odstraňujú škodcov. S tým rozdielom, že im život nestrpčujú životy myši, potkany či komáre, ale draky. Už po 7 generácií pravidelne draci nalietavajú na Berk a vypožičiavajú si ovce pre vlastné hospodárske potreby s úmyslom nikdy ich nevrátiť. Dedina sa však nevzdáva a za tú dobu, čo boli neustále napádaní, si vyvinuli veľmi schopné bojovné vlastnosti, ktorými drakom odplácajú ich pozornosť. Z času na čas sa objaví niekto, kto sa vymyká zaužívanému vikingskému ideálu krásy - žiadne svaly na ramenách s priemeroch pol metra alebo brada s hustotou, že by sa Gimli rozzelenal závisťou. Nemôže to byť viac bizarnejšie, ak ten niekto je syn náčelníka, ktorý je priam zosobnením Thora na Zemi – mocný a silný.
Hiccup je jeho pravým opakom, aspoň čo sa týka telesných proporcií, malé tintítko, ktoré bolo vždy iné. Aby sa ho nejako zbavili, šupli ho ku kováčovi, sympatickému kriplovi s jednou rukou, nohou a širokým úsmevom s kovovým zubom. Z miesta ako je toto sa jeden ťažko vyznamená, pretože boje s drakmi znamenajú pre dedinu a jej obyvateľov všetko. Hicup však preľstí svoje fyzické disproporcie a podarí sa mu zajať obávaného Nočného besa, tajomného draka, ktorý je aj pre zostavovateľov dračej príručky veľkým otáznikom. A vtedy sa začína to začína byť zaujímavé.
Skrotiť draka nejde len tak, o tom sa presvedčí samotný Hiccup. Iróniou je, že po nekonečne roztomilej zbližovacej scéne – za sprievodu mimoriadne podarenej hudby – nasleduje tréning Nočného besa na striedačku s tréningom v dračej aréne, kde sa pripravujú nádejní mladí Vikingovia, s Hiccupom v ich radoch, ktorý má za úlohu určiť najlepšieho bojovníka.
Kto ním bude? Ako sa Hiccup vysporiada s faktom, že sa učí zabíjať drakov, ale na druhej strane jedného trénuje? Ako sa s tým vysporiada konzervatívna dedina? Na tieto otázky vám zodpovie film samotný, no vzhľadom k tomu, že sa pohybujeme v rovine rodinných rádoby fantasy snímkov, nie je náročné si domyslieť, ako sa to celé skončí, ale nechajme si priestor na prekvapenia.
Napriek vynikajúcej úrovni slovenského dabingu animákov som mala obavy, ako to dopadne v najnovšom snímku štúdia Dreamwork, pôvodne som zvažovala, že si nechám ujsť dabovanú 3D verziu, len aby som to mohla vidieť v pôvodnom znení. To by však bola prenáramná škoda! Pretože dabing opäť nesklamal a lety na drakovi, ktorým 3D kabát hodne zvýšil príťažlivosť, boli jedny z najintenzívnejších zážitkov celého filmu. Strmhlavé prelety a vzdušné vývrtky, ani o výbuchy nebola núdza. Severská príroda sa z dračej perspektívy premenila na fľakatý koberec, ponad ktorý by s každý s radosťou chcel preletieť. Tretí rozmer bol teda využitý naplno a efektívne.
Isteže, v porovnaní s pixarovskou priam až neomylne dokonalou grafikou môže vyzerať Drak ako jeho oklieštený bratranec, kde to sem-tam zaškrípe, kde sú stromy až príliš na jedno kopyto, kde by to chcelo viac práce s drobnými detailmi. Drak však môže oponovať skutočnosťou, že severská fauna a flóra nehýri takou pestrosťou ako Veľký koralový útes či detská izba 10-ročného chlapca.
Prečo teda také vysoké hodnotenie z mojej strany, keď očividne ani príbeh nepobral veľa originality? Hlavný hnací motor How to train you dragon spočíva v jeho spôsobe podania príbehu. Niekedy ani 100% grafická stránka nemôže nahradiť to, čo môže ukázať len celkové vyznenie – a to je práve prípad Draka. Drobné technické problémy odpustíte s ľahkosťou, pretože film si vás získa svojou úprimnosťou, láskavosťou, nenásilným a predovšetkým nehrubým vtipom. Konečne animák, ktorého vtipné scénky nie sú exponenciálne závislé na počte "komických" pádov hlavného hrdinu alebo kde "roztomilé" zvieratká nehrajú hru "Kto dokáže vychrliť viac slov počas 1 minúty". Film oklieštený o tieto "zábavné" atribúty môže začať tých najmenších nudiť. Ich dospelý doprovod sa však bude znamenite baviť ako už dávno nie.
Skutočnosť, že príbeh nie je nijako originálny, filmu neuberá na plusových bodoch. Na žánrových klišé, ktoré tam poľahky vytušíte, stačí pozmeniť jednu či dve premenné, a hneď má výsledok iný, zaujímavejší odtieň. S nádychom generačných rozdielov navyše drak dostane do vienka aj ten hlbší záber, ktorý ukáže, že silný a mocný Viking ešte nemusí byť taký aj vo vnútri, že rovesníci nie sú len nepríjemné otravy, ktoré si na konci zaslúžia poriadny výprask.
Keď sme už pri menovaní kladov, nedá mi nespomenúť znamenitú prácu Johna Powella na soundtracku. Už pri Ceste do El Dorada ukázal, že ma cit pre tú správnu melódiu. Ďalšie filmy jeho talent len dokazovali. Avšak dovolím si tvrdiť, že Drak nateraz predstavuje vrchol jeho tvorby. S nesmiernou presnosťou vybrané hudobné nástroje a ľubozvučné motívy podčiarkujú sympatickosť scény za scénou. Za všetky spomeniem kreslenie do piesku alebo predovšetkým vyššie spomínané letové sekvencie.
V úvode som naznačila, že Drak počas prvého letu v zámorských kinách veľa vody nenamútil. Je však namieste otázka, čo presne znamená veľa. Pretože nie vždy sa kasy preplnené peniazmi počas otváracieho víkendu rovnajú kvalitnému filmovému zážitku. A napriek slabšiemu rozbehu teraz už ani finančná odmena návštevníkov kina nie je taká žalostná, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pozitívna šuškanda, prijatie kritiky, ale predovšetkým silné dojmy, ktoré v divákovi film zanechá, mu robia viac než skvelú reklamu. Ja osobne sa na How to train your dragon chystám znovu, dúfam, že so sebou stiahnem čo najviac nevinných duší dychtivých po filmových zážitkoch.