| HODNOTENIE: |  (100%) |
Zhon, krik, rýchlo prichádzajúce vojenské auto...jednotka pyrotechnikov zisťuje, že obyvatelia Bagdadu sú v nebezpečenstve...opäť...vyberajú techniku s typickým humorom, akoby išli iba na prechádzku...technika zrádza, zostáva to na vojakoch...pyrotechnika obliekajú do ochranného odevu, kráča, všade zlovestné ticho, zrýchlený dych, krok od nálože, ktorú tam nastražili atentátnici...stačí sa otočiť a odísť, vtom výbuch, zvýrený prach, lietajúce šrapnely, pád, ticho a koniec...
Presne takto vyzerala úvodná scéna filmu ,,The Hurt Locker". Tento film zachytáva posledná dni jednotky pyrotechnikov pred odchodom domov. Ich každodenné nasadenie v nebezpečných situáciách, ich obetavosť, ktorá hraničí so šialenstvom.
Kathryn Bigelow na svojom konte nemá zase tak veľa filmov a filmy, ktoré na zozname má, aj tak nepoznám. No viem, že týmto filmom sa zaradila medzi špičku vo filmovom priemysle. Svedčí o tom aj fakt, že film bol nominovaný na 8 filmových cien BAFTA, z ktorých 6 vyhral. Scenáristom, kameramanom a producentovi sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré odzrkadluje presne to, čo prežívajú vojaci vo vojne. Rýchla kamera niekomu môže prekážať, ale bola nevyhnutnou súčasťou filmu. Dotvára dojem stresu a rýchleho nasadenia vojakov pri akcii. S hudbou sa tentoraz filmári veľmi nezapodievali, načo aj? Tiché pasáže, keď počujete iba ťažký dych pyrotechnika spôsobujú tuhnutie krvi v žilách. Toto ticho následne vystrieda pár tónov napínavej hudby, ktorá vás upozorní, že začína ísť do tuhého. Nič viac nebolo treba, to úplne postačilo na to, aby film mal tú správnu atmosféru. Pár skutočne spomalených záberov vám prenecháva priestor na to, aby ste si uvedomili, čo sa vo filme stalo a popri tom efektne dotvárajú technické spracovanie filmu.
Dejová línia nie je zložitá, je to vlastne scéna za scénou, žiadne odhalenie veľkolepej zápletky, žiadna strhujúca záverečná scéna...a napirek tomu...skvelé. Mala som možnosť vidieť pár filmov v podobnom prostredí, čítala som knihu od vojaka, ktorý hrôzy vojny prežil na vlastnej koži. Ak niekto neverí, že film je natočený reálne, hovorím mu, je natočený až príliš reálne... Od správania sa domácich až po stres, strach a bolesť vojakov.
JEREMY RENNER bol podľa mňa skvelým výberom herca do hlavnej úlohy vo filme. Taktiež to nie je herec, ktorý by mal na konte desiatky filmov, no o to zaujímavejšie to bolo. Jeho neopozeraná tvár, ktorá sa aj tak najčastejšie skrívala za ochranným štítom zapadla do tvrdého života v Bagdade. Jeho herecký výkon bol skvelý, či išlo o scénu, kedy priam ľahostajne riskoval, či s chladnou hlavou odpájal nebezpečné výbušniny. A ako kontrast k jeho neznesiteľne sebavedomej povahe boli scény, kedy sa mu roztriasli ruky, kedy zaprášený ležal niekoľko hodín v púšti a únava z neho bola cítiť, kedy zbadal niečo, čo mu vzalo dych a chuť žiť... Naozaj svoju rolu podal s noblesou a ja ho za to chválim. Práve týmto filmom sa stal Jeremy Renner mojim obľúbencom medzi hercami.
Kto má rád filmy s vojeskou tematikou, tento film by určite nemal obísť. Jeho autentické podanie hrôzy, ktorá sa každodenne deje na opačnej strane sveta, jeho postoj, že vojaci, ktorí na nás pôsobia drsne, sa menia na vyprahnutých ľudí bez zmyslu života ak nemajú vojnu, pretože sa pre nich stala drogou a neodmysliteľnou súčasťou ich života, je vynikajúce. Ťažké stresové situácie vo filme sa vám pomocou skvelého spracovania dostávajú pod kožu a do mysle a vy si uvedomujete, že na miestach, kde vojaci chodia zachraňovať iných ľudí SMRŤ ČAKÁ VŠADE...
