Zoznam filmov - Filmové osobnosti - Členovia Zabudol si heslo či nick? | Zaregistruj sa | Prihlás sa | Odkazy | Nastavenia | Moji priatelia  
Home
   Domov  |   Fórum  |   Horor  |   Komédia  |   Thriller  |   Dráma  |   Sci-Fi  |   Fantasy  |   Action  |   Pomoc  |  
Podrobné vyhľadávanie
  DVD Predajňa
  Novinky
  Fórum
  Aktívne diskusie
  Scenáre
  Fotky
  Zoznam Recenzií
  Biografie
  Filmy
  NAJ filmy
  Tapety - Wallpapery
  Kalendár premiér
  Recenzie
  TOP 100
  A-Z index
  Chat
  Linky
  Kinema.sk

Max a Maxipríšerky (2009)

<< Naspäť k filmu


  Recenzia k filmu Max a Maxipríšerky (2009) od užívateľa AlexanderDelarge


Nech žijú spomienky z detstva

Recenzia čitateľa AlexanderDelarge - iné recenzie tohoto čitateľa
[pred 7. rokmi]

 HODNOTENIE:80%   (80%)
Tipujem že sa nachádzame niekde na začiatku 70tych rokov, súdiac podľa farby maxovej vetrovky a čiapky (modrá, taká tá seventies blue:) a svetríkov s nórskymi vzormi, tetine tvídove sako, panáčiky z lega.. Ja som síce nevyrastala v sedemdesiatych rokoch, ale aj tak mi tento film táák velmi pripomína moje detstvo (aspoň tie krajšie časti z neho) až sa mi slzy tisnú do očí. Max sa očividne občas nezmestí do kože, ale nečudujem sa mu, deti v jeho veku majú často nutkanie stále sa hýbať a vymýšlať si stále nové a nové hry a potom s tým otravovať okolie. Lenže koho to tankuje, sestra v predpubertálnom veku má ďaleko závažnejšie problem, ako stavať s mladším bratom iglu zo snahu.. Mimochodom, aj ja som si stavala iglu a bola to pecka... a že film pre deti! Dnešné deti následkom globálneho oteplovania už iglu stavať nemôžu a vôbec, podla mňa sú príliž zabavené facebookom, iPodmi a televíznymi rozprávkami, na to aby poznali to čaro vedieť sa zahrať len tak s hocičím čo pride pod ruku… Akoby preskočili ten vek, v ktorom sme sa my ohadzovali snehovými gulami, robili si bunkre z deky alebo stavali model mesta z prázdnych ruliek od toaletného papiera. A ďalšia vec je, že dneska by takému hyperaktívnemu spratkovi naordinovali nejaký ten ritalin na ukludnenie, lebo už ani jeho mama nemá chuť sa mu neustále venovať. Aj ona chce aspoň chvílku pre seba. A tak ju Max pohryzne a uteká z domu. Ale kam? Kam ušla Alica v krajine zázrakov, keď mala nervy na život v realite? Alebo Sebastian z Nekonečného príbehu, keď ho naháňali starší chlapci, čo ho chceli strčiť do kontajnera? Áno, správne, do svojej vlastnej fantázie.
Ok, nie je to take psychedelické ako Alica, ani take napínavé ako Nekonečný príbeh… Je to jednoduché – ako knižná predloha samotná – päť a pol strany a z toho 4 sú obrázky:)))
V svojom sne Max odpláva loďkou na opustený ostrov. Čo sa mi zdá úplne geniálne je že autor pochopil mentalitu a psychológiu 7 ročného dieťaťa a logicky vie že jej hranice v jeho sne nesmie prekročiť. Aby sme sa lepšie chápali – sen uspokojuje potreby malého chlapca a jeho potreby sú byť uznávaný, braný vážne, byť neustále stredobodom pozornosti, robiť nedovolené veci ako napríklad ničiť prírodu atd.Náš malý hrdina si konečne našiel niekoho, kto sa s ním vyblázni podla jeho gusta. Skamarátil sa s čudnými obludami, strašidlami, alebo ako ich nazvať. Proste smiešne chlapté obry, ktoré mu uveria aj nadprirodzené schopnosti a tak ho korunujú za kála. A pán boh zaplať, nachvíľu si oddýchneme od dokonale animovaných postavičiek z dielne Pixaru a sledujeme ozajstné prevleky. Pochopitelne, velmi uveritelné. Niečo ako Alf. Trošku viac strašidelnejšie. Predsa len, majú to byť príšery a čo je najzaujímavejšie, majú tak dokonale vymodelované tváre že dokážu “zatváriť” kadejakú emóciu a zvláštne, ale mnohokrát si pri pohlade na niektorého z tých obrov spomeniete na niekoho z vášho okolia. Dabl W mi napríklad pripomína moju kolegyňu. A tak sledujeme Maxa a jeho zážitky odohrávajúce sa prevažne v lese, na pláži, alebo na piesočnej púšti (susediacej hneď za lesom:) V podstate dej je dosť chaotický, absencia nejakej zmysluplnej story, z ktorej plynie morálne ponaučenie. Napriek tomu však obsahuje rôzne podnety na zamyslenie ako je napríklad hláška: “slnko raz umrie? Nie. O tom som nikdy nepočul. -  -No táák, to sa nemôže stať. Ty si král… a ja som velký.. Ako by sa mohli chlapi ako my báť o takú drobnú vec ako je slnko?”
Hudba ktorá nás sprevádza filmom je gitarový indie pop v podaní úžasnej Karen O z Yeah Yeah Yeahs a hodí sa tam ako riť na šerbel.
Celkový dojem, velmi dobrý, ak človek vie čo má očakávať. Pri pozeraní som si ani nachvílku neuvedomila, že malý Max je len herec a popravde ani tomu nechcem uveriť. Ideálne tento film odporúčam pozerať niekedy v nostalgickej nálade, v nedelu podvečer, keď slnko zapadá, keď netreba ísť do práce, s teplým čajíkom v ruke a dekou, keď vonku fučí dážď a padá jeseň.
Klady: hudba, kamera, herci, atmosféra
Zápory: chaotický dej, žiadny morálny odkaz



  Reakcie na recenziu

Ak chceš pridať svoju reakciu, musis sa
prihlásiť.

HODNOTENIE
Vaše hlasy:
80%
80%
(5 hlasov)
Daj svoj hlas
Tento film si zaslúži:
%

Prispej k tomuto filmu


Iné názvy
  • Where the Wild Things Are (2009)









Návrat hore Parfémy - Knihkupectvo - DVD - Knihy - České knihy  Zoznam filmov - Filmové osobnosti - Členovia
Copyright © 2002 FilmKlub.sk, Všetky práva vyhradené.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu serveru FilmKlub.sk je bez písomného suhlasu redakcie zakázané.