| HODNOTENIE: |  (100%) |
Polnočný kovboj, prvý americký film britského režiséra Johna Schlesingera, je jedným z tých vzácnych amerických filmov, ktorým nemožno uprieť istú dávku novátorstva.
Midnight Cowboy, teda polnočný kovboj, je vlastne slangové označenie prostitúta, ktorého nám v tomto filme stelesňuje Joe Buck.
Všetko sa začína, keď sa tento naivný mladík Joe Buck (výborne stvárnený Jonom Voightom) rozhodne skoncovať svoj nudný a stereotypný život, pripravený zarábať si na živobytie ako "polnočný kovboj". Nezabudnuteľná je už úvodná scéna ako si Joe plný ilúzií bezstarostne vykračuje ulicou doprevádzaný spevom Harryho Nilssona v piesni "Everybody´s talkin´". O chvíľu neskôr ho už vidíme cestovať v mikrobuse namierenom do New York City, v ktorom sme svedkami viacerých mikropríbehov. V Buckovom tranzistore si vypočujeme tvrdý výsmech americkej povrchnosti v relácii Ježiš zachraňuje, v ktorej istý mediálny kazateľ veľmi zreteľne okráda hlúpych ľudí o peniaze, alebo sme poslucháčmi ankety, kde rôzne ženy rozprávajú o svojích ideáloch muža, v ktorej každá vlastnosť dokonale sedí na Joea. Prvý krát sa tu dostávame aj do Joeových predstáv a spomienok. Obrazy jeho mysle sú pred nás kladené retrospektívne a sú výrazne ovplyvnené psychedelizmom doby. V mikrobuse sme svedkami aj sympatickej scény, v ktorej si Joe sám odpovedá na otázku kladenú vodičovi. Tento obraz môžme vnímať aj ako predzvesť ľudskej loajálnosti, s ktorou sa sebavedomý Joe v New Yorku stretne.
Už jeho prvá skúsenosť s postaršou "dámou" (Sylvia Miles, nominovaná za túto úlohu na Oscara za najlepšiu ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe) končí fiaskom. Nielenže mu žena nezaplatí, ale navyše si vyžiada peniaze na taxík, ktoré jej Joe z ľútosti dá.
Večer sa stretáva zo zvláštnym chlapíkom Enricom "Ratso" Rizzom (excelentný Dustin Hoffman, v jednej zo svojích najnáročnejších hereckých kreácií) s ktorým sa podelí o svoju paradoxnú skúsenosť. Muž sa mu ponúkne , že sa zhostí úlohy jeho manažéra a zmätený Joe súhlasí. Bezvýznamný podvodník Ratso predstiera, v scéne, ktorá vyznieva veľmi tragikomicky aj vďaka bezprostrednému výkonu Dustina Hoffmana, že je eso newyorského podsvetia a vybavuje Joevovi za nemalý obnos stretnutie s istým pasákom. Joe vzápäti zisťuje, že bol podvedený a na miesto pasáka mu Ratso podstrčil šialeného náboženského fanatika. Zúfalý Joe uskutoční teda ešte jeden zúfalý pokus a stretáva sa s mladým homosexuálom (Bob Balaban vo svojej prvej filmovej úlohe). Na vlastné zdesenie zisťuje, že tento študent nemá ani cent, hneď potom ako s ním strávi večer na filmovom predstavení.
Kráčajúc osamelý ulicami natrafí Joe na svojho starého známeho Ratsa Rizza. Odhaľuje, že Ratso je v skutočnosti len úbohý fyzicky handicapovaný tulák, ktorý prežíva len vďaka malým krádežiam a podvodom. Keďže Joe už medzitým prišiel o svoju izbu v hotely, prijíma pozvanie Ratsa do jeho ošarpaného prístrešku v zapadnutej časti New Yorku. Počiatočná nedôvera Joe Bucka voči Ratsovi však postupne prerastá do nerozlučného priateľstva týchto dvoch zdanlivo odlišných individuí.
Ku koncu filmu sa dozvedáme aj o Ratsovej odvekej túžbe žiť v Miami, ktorú sa mu Joe pokúsi splniť. Prekážkou však je Ratsove chátrajúce zdravie, ktorého naliehavosť vrcholí v záverečnej ceste autobusom.
Film Polnočný kovboj vytvára dokonalý obraz doby a svojím modernistickým štýlom rozprávania sa prihovára dobovej mládeži, či už je to formou psychedelických výjavov, alebo citeľnej prítomnosti pop artu. V krátkej scéne, v ktorej si Ratso požičia Buckov tranzistor, sa objavuje aj referencia na vietnamskú vojnu, keď správy z rádia informujú o stave na bojisku.
Tento, na svoju dobu, odvážny film získal v roku 1970 3 Oscarov a na ďalšie 4 bol nominovaný. O umeleckých ambíciách filmu svedčí aj ocenenie režiséra Johna Schlesingera cenou OCIC na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.
Polnočný kovboj však predstavuje predovšetkým progresívne zobrazenie života nižších sociálnych vrstiev uväznených medzi mrakodrapmi veľkého jablka, zvaného New York, ktoré nám režisér predkladá bez prílišného sentimentu a s istou dávkou sarkazmu vysmievajúcemu sa predstavám o veľkom americkom sne.
