Zoznam filmov - Filmové osobnosti - Členovia Zabudol si heslo či nick? | Zaregistruj sa | Prihlás sa | Odkazy | Nastavenia | Moji priatelia  
Home
   Domov  |   Fórum  |   Horor  |   Komédia  |   Thriller  |   Dráma  |   Sci-Fi  |   Fantasy  |   Action  |   Pomoc  |  
Podrobné vyhľadávanie
  DVD Predajňa
  Novinky
  Fórum
  Aktívne diskusie
  Scenáre
  Fotky
  Zoznam Recenzií
  Biografie
  Filmy
  NAJ filmy
  Tapety - Wallpapery
  Kalendár premiér
  Recenzie
  TOP 100
  A-Z index
  Chat
  Linky
  Kinema.sk

Melancholia (2008)

<< Naspäť k filmu


  Recenzia k filmu Melancholia (2008) od užívateľa DodesZet


MELANCHÓLIA: VEĽKÝ ÚTOK NA PSYCHIKU DIVÁKA

Recenzia čitateľa DodesZet - iné recenzie tohoto čitateľa
[pred 7. rokmi]

 HODNOTENIE:90%   (90%)
Melanchólia – Depresívna nálada s nutkavími predstavami, pocitmi strachu, viny, prípadne preludmi a najmä túžbou po zmene aj keď niekedy neodôvodnenou čo je veľmi dôležitý fakt pre tento film. Melanchólia ako taká sa nedá psychologickým spôsobom, zmeniť, trvá veľmi dlho niekedy týždne, mesiace, roky. Moderná obdoba melanchólie je Depresia. Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho dôležitého. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú zvyčajne úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Stručná charakteristika diagnózy najrozšírenejšieho psychického ochorenia dvadsiateho prvého storočia. A práve túto diagnózu s názvom Melanchólia si režisér Lars von Triere vybral pre šírenie svojich myšlienok a použil ju v názve svojho najnovšieho filmu. Čo tým sleduje? Na to sa pokúsim poukázať v ďalších stránkach.
Lars von Triere Dánsky 55 ročný režisér nie je žiadny nováčik už v roku 1977 debutoval s kratkometrážnym filmom Orchidégartneren, ktorý nemal ktovie aký úspech. Od vtedy , ale režíroval nie jeden úspešný film s Trierovou špecializáciou ako napríklad Médea, Idioti, Antichrist, ktorý zožal enormný úspech u väčšiny divákov. V tomto roku predstavil Lars von Triere svoj nový film s názvom Melanchólia s podtitulom Krásny film o konci sveta.
Celý dej filmu je rozdelený na dve časti, ktoré sú si obsahovo a časovo vyrovnané. Obe časti majú presne hodinu a päť minút. Každá z nich je zameraná predovšetkým na jednu osobu a jej problém. Prvá časť sa nazýva Justine, ktorá sa venuje najmä honestnej svadbe a časť druhá Claire je s apokaliptistickou tématykou.
Film začína prepracovaným prológom. Prológ je nemý, celý spomalený a odprevádzaný vážnou hudbou Wagnera čo už hneď od začiatku poukazuje na snaživosť tvorcov posunúť tento film čo najvyššie v hodnotnom umeleckom rebríčku. Prvý záber je na zničený detail tváre hlavnej hrdinky Justine, ktorú stvárnila Kirsten Dunst. Nasleduje rad po sebe idúcich nenadväzných záberov, z ktorých môžeme veľa vyčítať a dozvedieť sa veľa zo psychiky hlavných postáv sestier Justine a Claire ešte pred samotným začiatkom deja. Ako napríklad zabáranie Clairiných nôh do zeme ako symbol bezmocnosti, trápenia, malosti človeka či zviazanosť a depresiu Justine s obmotanými nohami. Ďalej môžeme v prológu vidieť Justíne ako keby nasáva energiu z nebies z blesku. Pôsobivé vybitie nebeskej elektriny, ktorá však prináša na zem aj oheň a skazu. Vo všetkých starých kultúrach je výrazným symbolom nadprirodzenej moci. Blesk ako symbol nadpozemského osvietenia. A celý prológ je ukončený „tancom“ dvoch planét: Zeme a planéty Melancholie, ktoré sa obchádzajú skrývajú jedna za druhú, ale na záver sa zrážajú. A tým aj symbolizujú, napovedajú a spájajú dej oboch časí filmu, kedže obe končia katastrofou. Prológ nám hneď na úvod podá dokonalý umelecký zážitok. Wagnerovu hudbu doplnenú o veľmi podarené zábery exteriérov, ktoré sú znamenito vyfarbené, astronomické zábery a to všetko dokonale poprepájané. Prológ je určite pastvou pre oči.
Prvá časť začína zmeškaným príchodom novomanželov na svadobnú hostinu, ktorá sa koná na bohatom panstve Clairineho manžela Johna, ktorého stvárnil Kiefer Sutherland. Všetko od začiatku pôsobilo ako dokonalá svadba. Svadba ako symbol súdržnosti. Súdržnosti páru ale aj súdržnosti ľudstva. Hostia sa zabávali, pili, jedli a podobne. Celá hostina a vlastne aj celý film bol natáčaný z ruky čím sa podarilo tvorcom vtiahnuť diváka do deja viac ako pri obyčajných záberoch pevných kamier. Vytvoril sa na panstve malý ohraničený ekosystém v ktorom sa odohrával celý film. Bola dodržaná jednota miesta dokonca mi to pripadalo akoby boli uväznený za neviditeľnými múrmi. Hranica bola demonštrovaná napríklad v scéne kde Justína chcela prejsť na koni cez malý most ale kôň zastal a ďalej nešiel. Autor chytro zamaskoval tento úmysel záberom na hviezdy. Kompletný dej sa odohrával len na panstve okolitý svet neexistoval. Spomínala sa len dedina aj tá bola len mýtická. Všetko bolo v poriadku až do okamihu kedy vystúpila z tieňu Justinina a Clairinina matka, ktorú stvárnila herečka Charlotte Rampling. Charlotte bola stará zatrpknutá, sebecká, egoistická žena, ktorá nenávidela svadby. Zapríčinil to rozvod s jej manželom ktorého stvárnil John Hurt, ktorý bol taktiež prítomný na svadbe a bol jeden z odlachčujúcich faktorov tohto filmu. Bolo vidno veľké puto medzi nim a jeho dcérou Justínou ale asi nebolo až na toľko silné aby si bol všimol, že v skutočnosti sa jeho dcéra veľmi trápi a všetko schováva za lacný úsmev, ktorému každá naletel.
V tejto časti je najdôležitejší činiteľ premena Justíny z usmiatej krásnej novomanželky na melancholickú, utrápenú ženu. Autor sa dokázal veľmi dobre vcítiť do ženskej mysle keď vymýšľal rolu pre Kristen Dunst. Dokonale tu bolo vidno trápenie ženy, ktorá bola v depresií utrápená sama nevedela čo je správne a čo nie je správne a ako sa má zachovať, keďže práve prišla od oltáru a už teraz si nie je istá svojím konaním. Autor útočil na zmysli a psychiku divákov doslova som pociťoval jej trápenie jej bezradnosť. Dej sa pomaličky gradoval. Mohli sledovať ako sa Justíne omotávajú viac a viac dlhé liany okolo členkov a ťahajú ju smerom dolu, nechcú ju pustiť ďalej. Nastáva úplná premena hlavnej postavy, ktorá sa začne chovať pudovo. Odchádza z postele počas svadobnej noci a až vtedy sa trošku ukľudnuje. Ale rýchlim obratom sa znej stáva opäť pudová hrdinka keď zvedie jednu z vedľajších postáv a miluje sa sním na golfovom ihrisku počas svadobnej noci. Sadba, ktorá ďalej pokračuje, ale je to len naťahovanie deja a čakanie na jej koniec. Doslova čakanie na zlý koniec. V noci odchádza z panstva spoločne z hosťami aj Michael Justinin manžel, ktorého stvárnil Alexander Skarsgård zo slovami v ústach „mohlo to byť inak“ a Justína mu na to odpovedala „a čo iné si čakal“ z predchádzajúceho výroku bolo citeľné ako na tom Justíne bola a že naozaj potrebuje pomoc.
Druhú časť by som nazval boj človeka s prírodou \ súboj života so smrťou. Pričom koniec sveta nejde cez globálnu paniku, chaos. Zobrazuje sa len jeden ohraničený priestor, kde autor poukazuje na chyby ľudskosti, ich choré stránky života. Druhá časť začína záberom z okna sídla na okolitú prekrásnu scenériu. Vidno veľké trápenie Cleire. Medzičasom sa stav Justíne veľmi zhoršil depresia ju už úplne pohltila a tak sa Cleire rozhodla že ju pozve na panstvo kde sa bude o ňu starať. Môžeme sa tu stretnúť s prepojením silne melancholickej nálady, vážnej hudby, umeleckej kompozície, astronómie a chorými jednotlivcami. Justín je veľmi slabá omotaná koreňmi stromu nedokáže sa ani okúpať, stráca chuť čo ju veľmi rozrušilo. Táto časť je najmä o Cleire a jej pocitoch. Má obrovský strach zo zrážky zeme s planétou Melanchólia, všetko napovedá zrážke, len jej manžel Johne je kľudný aspoň na vonok a ukľudnuje ju . Ale veľmi sa mu to nedarí. Naopak Na Justíne to funguje úplne inak. Ona sa pomocou Melanchólie dobýja. Doslova nasáva energiu. Ako keby celá energia ľudstva, ktoré je odkázané na zánik prešla do nej a ona bude žiť navždy v neurčitej podobe. Pociťovať silný vývin postavy u Justín. Aj keď to nie je prirodzeným spôsobom. Je to skôr taká odovzdanosť a pasivita. Keď sa už Melanchólia začína vzďaľovať zdá sa akoby sa všetko vrátilo do normálnych koľají. Práve tu bolo vidno odchodu melancholickej atmosféry u Cleire vzďaľovaním sa neočakávanej planéty. Cleire je kľudná, Justína sa zdá byť vyrovnaná. Táto harmónia však trvá len do druhého dňa, kedy si Cleire všime že sa Melanchólia opäť približuje a panikári nevie čo má robiť. Dej veľmi rýchlo graduje. Johne ten tlak nevydržal spáchal samovraždu. Nemohol uniesť to, že celý čas nahováral žene a synovi že je všetko v poriadku, ešte z obdivom pozoroval tú nádheru a tak mu neostávalo nič iné len sa otráviť zobral si na preclia príliš veľké bremeno. Cleire sa snaží utiecť ale nemá kam tu je svedomito prezentovaná bezradnosť, beznádejnosť Cleire, ktorá nechce aby jej syn takto skončil chce aby mal šancu vyrásť, hoc aj na inej planéte. Keď si uvedomila, že sa nijak nedá ujsť chce mať aspoň pekný koniec. Justín ukľudnuje Lea. Idú spolu do lesa nasekať konáre z, ktorých si vyrobia magickú symbolickú jaskyňu, ktorá ich ochráni pred každým nebezpečenstvom. Schovajú sa a čakajú na koniec.
Opäť by som tu podotkol na pasívne čakanie počas celej druhej časti sa čakalo a čakalo na koniec, ktorý stále neprechádzal, až do konca kedy naozaj prišiel a zdvihol zo sedačiek všetkých divákov. Toto dielo by som osobne zaradil do novodobého filmového romantizmu. Je tu neskutočne veľa znakov ako napríklad už len to že si Dánsky režisér vybral Wagnerovu hudbu do filmu, veľká pasivita postáv či v prevej časti alebo druhej a samozrejme na záver smrť hlavných hrdinov či Johnova samovražda. Ďalej musím poukázať na unikátne znázornene konca sveta. Porovnajme si to s Hollywoodom a filmami ako napríklad: 2012, Deň nezávislosti, Armageddon. Európske poňatie konca sveta je úplne inak podané. Aj keď je to na vážkach, ktorá produkcia osloví viac ľudí, pretože dnešný obyčajný fanúšik si chce pozrieť film, kde je veľa akcie, je ľahko pochopiteľný a podobne čo je asi veľký problém dnešnej spoločnosti, pretože tento film mal oveľa hlbšiu myšlienku, ako hoci ktorý iný Hollywoodsky film s apocaliptistickov tématykov a to môže byt jeho problém. Na záver by som dodal, že tento film je lepšie si pustiť v pokoji domácnosti osamote, kde vás nebudú môcť vyrušiť žiadne iné aspekty a budete sa môcť ponoriť do deja a vcítiť do psychológie postáv, ktorá je veľmi silná miestami až brutálna a prežívať ich problémy spoločne s nimi. Zaručujem vám, že neostanete po pozretí tohto filmu v kľude. Ja osobne prvé čo som spravil keď som vyšiel z premietacej sály bol dlhý, neprerušovaný pohľad na nebo a uvedomenie si malosti, bezmocnosti v tomto obrovskom vesmíre.



  Reakcie na recenziu
DodesZet
Nový člen


Nitra
Príspevkov: 0
    pred 7. rokmi (2011-12-20 11:25:06)

Toto je analýza melanchólie od Lars von Triera



Ak chceš pridať svoju reakciu, musis sa
prihlásiť.

HODNOTENIE
Vaše hlasy:
90%
90%
(1 hlas)
Daj svoj hlas
Tento film si zaslúži:
%

Prispej k tomuto filmu


Iné názvy
  • Melancholia (2008)








Návrat hore Parfémy - Knihkupectvo - DVD - Knihy - České knihy  Zoznam filmov - Filmové osobnosti - Členovia
Copyright © 2002 FilmKlub.sk, Všetky práva vyhradené.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu serveru FilmKlub.sk je bez písomného suhlasu redakcie zakázané.