| HODNOTENIE: |  (85%) |
Priznám sa hneď na začiatku, že moja recenzia nebude celkom objektívna, pretože milujem všetky filmy, ktoré zosmiešňujú takú „zbytočnú“ inštitúciu akou je armáda. V tomto smere ma nesklamal ani snímok Muži čo čumia na kozy aj keď pri úvodných titulkoch som skutočne netušil čo ma čaká. A názov vo mne evokoval skutočne rôzne predstavy.
Film sa odohráva na pozadí „zatiaľ“ posledného amerického konfliktu v Iraku. Aj napriek tomu som mal pocit, že ide skôr o komornú snímku a iracký konflikt je len náhodným a atraktívnym pozadím. Podobný príbeh sa mohol odohrať v Perzskom zálive, vo Vietname alebo na bojiskách 1. svetovej vojny a jeho hrdinom mohol byť sám "najlepší" vojak Švejk.
Hlavným hrdinom celého príbehu je mladý a neúspešný (v práci aj v živote) reportér Bob Wilton, ktorý sa absurdnou zhodou náhod stáva súčasťou irackej misie bývalých vojakov, ktorý mali byť súčasťou novej armády v duchu peace & love. Akoby celá partička hipíkov z filmu Vlasy vytvorila vlastnú bojovú jednotku.
Príbeh sa skladá z dvoch hlavných dejových línií. Prvou je malé road movie irackou púšťou, na ktorom sa Bob Wilton zoznamuje s bývalým najlepším členom tejto bizarnej jednotky Lynom Cassadym, ktoré je prerušované mnohými retrospektívami odhaľujúcimi vznik a postupný zánik tejto jednotky. Dej je akoby vyskladaný z malých humorných scénok, stretnutia s miestnymi obyvateľmi, gangami alebo americkými bezpečnostnými jednotkami. Na niekoho takto „rozsekaný“ dej môže pôsobiť rušivo, mne však nevadil a skutočne som sa pri každej scéne bavil. Ale ako som písal už v úvode každý „antimilitantný“ vtip môžem. Celá iracká misia vrcholí v utajenom vojenskom tábore s hangárom plným kôz pri raňajkách obohatených, nazvime to psychiku podporujúcimi látkami. Už chýbal iba reportér, ktorý by vo večerných správach informoval, že vojna v Iraku konečne skončila a nikto z účastníkov neutrpel žiadne zranenia.
Muži čo čumia na kozy sú ľahkým príjemným filmom, s kvalitným hereckým obsadením, pre všetkých milovníkov Hlavy XXII, Dr. Divnovlásku alebo Švejka. Neprináša žiadne nové posolstvá a vízie, ale povedzme si úprimne načo. Od čias Švejka všetci vieme ako to v armáde chodí. A možno len netreba poľaviť, ísť stále hlavou proti múru a raz sa to podarí.
